Ponúkané riešenia pre účinnú ochranu pitnej vody na Slovensku

Iba kritizovať je lacné a preto ponúkame aj riešenia. V našich radoch máme tím odborníkov, ktorí sa profesionálne zaoberajú problematikou pitnej vody v rámci rôznych odborov. Dlhodobo varujú, že podzemné vody sú v poslednej dobe neúnosne ohrozované a terajší spôsob ich ochrany je nedostatočný. Jedná sa o veľmi zložitú sústavu problémov a preto ich v tejto časti nebudeme rozoberať do detailov. Vysvetlíme, že riešenia musia byť založené na komplexnom prístupe a uvedieme príklady konkrétnych oblastí, kde je podľa nás potrebné okamžite napraviť uplatňovanie existujúcej legislatívy.

Čo navrhujeme

Podzemná voda je súčasťou životného prostredia, nachádza sa v podzemí rozsiahlych území, ktoré sú využívané poľnohospodársky, priemyselne, dopravne, rekreačne, prebieha na nich stavebná činnosť a sú miestom pre mnohé skládky odpadov a nebezpečných látok. V týchto istých územiach je podzemná voda čerpaná zo studní vodárenských zdrojov na pitné účely. Táto situácia je zdrojom neustálych konfliktov medzi hospodárskym využitím územia, osídľovaním územia a ochranou kvality podzemných vôd. Priorita však musí byť jasná. Prvoradá musí byť udržateľnosť kvantity a kvality podzemných vôd a to aj v kontexte adaptácie na klimatické zmeny.

Na Slovensku získavame z podzemnej vody až 80% pitnej vody. Podľa Ústavy je podzemná voda majetkom občanov. Kvalitu podzemnej vody garantuje štát a nerobí to zadarmo. Štát za zabezpečenie ochrany podzemnej vody účtuje vodárenským spoločnostiam poplatky za každý vyčerpaný kubický meter pitnej vody a tieto sa následne premietnu do faktúr za vodné poplatky. Ako občania teda máme nárok na účinnú ochranu podzemnej vody, z ktorej čerpáme vodu na pitie.

Slovenská republika za zaviazala plniť smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, tzv. Rámcovú smernice o vode (RSV). V RSV sa podzemné vody stali súčasťou integrovaného systému hospodárenia s vodami, ako veľmi prirodzeného kontextu pre tento základný komponent životného prostredia. RSV podzemné vody zahŕňa do plánovania vodohospodárskeho manažmentu povodí a určuje jasné míľniky pre podzemné vodné útvary v zmysle vymedzenia hospodárskej analýzy, monitorovania a návrhov programov opatrení na zabezpečenie dostatočného množstva podzemnej vody v dobrom chemickom stave. Keby bola RSV plnená dôsledne a komplexne, nevznikali by problémy, ktoré so znepokojením sledujeme na Slovensku v súčasnej dobe. Našou základnou požiadavkou je dôsledné plnenie RSV.

V slovenskej legislatíve existuje určitý rozpor medzi vodným zákonom a geologickým zákonom, ktoré riešia problematiku znečistených území duplicitne, ale rozdielnym spôsobom. Tu poukazujeme aj na rozdiel v názvosloví pojmov medzi týmito zákonmi – vo vodnom zákone a RSV sa používa termín zdroje znečistenia a kontaminované územia a v geologickom zákone sa používa termín environmentálne záťaže.

Nie je možné v stručnosti podrobne analyzovať všetky potrebné riešenia a ich konkrétne kroky vedúce k účinnej ochrane pitnej vody na Slovensku. To musí byť výsledkom práce odborných tímov, ktoré by mali vychádzať aj z podrobnej analýzy plnenia RSV a existujúceho stavu vôd. Na príklade Žitného ostrova však poukážeme na niektoré aktuálne hrozby, ktoré je potrebné bezodkladne eliminovať a navrhneme smery vedúce k riešeniam. Tieto isté riešenia môžu a mali by byť aplikované na ochranu všetkých zdrojov pitnej vody na celom Slovensku. Taktiež treba upriamiť pozornosť na ochranu povrchových vôd ako zdrojov pitnej vody. Žitný ostrov je chránená vodohospodárska oblasť s najväčšími zásobami podzemnej vody v strednej Európe. Prípad nadlimitného obsahu atrazínu v podzemnej vode v šiestich obciach na území Žitného ostrova vzbudil opodstatnené obavy, že štát stráca kontrolu nad kvalitou podzemnej vody aj v takto významnej oblasti.

Pitná voda je v Bratislave a na Žitnom ostrove získavaná z podzemnej vody. Preto je pre existenciu pitnej vody nevyhnutné podzemné vody chrániť pred znečisťovaním. Podzemné vody Žitého ostrova sú dlhodobo ohrozované poľnohospodárskou činnosťou, starými environmentálnymi záťažami umiestnenými hlavne na území Bratislavy, skládkami odpadov a v poslednej dobe aj výstavbou golfových ihrísk, pestovaním trávnikov, ťažbou štrku a častou bezohľadnou developerskou činnosťou priamo v ochranných pásmach vodárenských zdrojov alebo v ich tesnej blízkosti.

Štyri stupne ochrany

Na Slovensku evidujeme štyri stupne ochrany pitnej vody. Každý z nich je popísaný v legislatíve, či už európskej alebo slovenskej. V nasledujúcich kapitolách popisujeme každý stupeň ochrany a navrhované zmeny, resp. nápravné opatrenia.

I. Prvý stupeň ochrany: Eliminácia kritických zdrojov znečistenia

Zabezpečovanie prvého stupňa ochrany vykonáva Ministerstvo životného prostredia SR.

Prvým stupňom ochrany podzemnej vody a teda aj pitnej vody je zabránenie nadmernému znečisťovaniu podzemných vôd zo zdrojov znečistenia a aktívne vyhľadávanie a sanácia tých zdrojov znečistenia, ktoré spôsobujú environmentálne a zdravotné riziká. K znečisťovaniu podzemných vôd dochádza často v blízkosti obytných zón, kde obyvatelia podzemnú vodu využívajú na závlahy, do bazénov, dokonca niekedy aj na pitné účely. Pri prekročení limitných koncentrácií v podzemnej vode, toto znečistenie môže obyvateľom spôsobovať vážne zdravotné riziká. Štát vykonáva prieskum environmentálnych záťaží (kontaminovaných území), ktorý je v súčasnej dobe financovaný hlavne z eurofondov. Je to dobrý krok k zamedzeniu znečisťovaniu podzemných vôd a aj dobrý krok k ochrane zdravia obyvateľov. Táto činnosť však nereflektuje komplexnosť problému. Veď len na území Bratislavy je evidovaných 100 environmentálnych záťaží (kontaminovaných území). Upozorňujeme, že evidencia zdrojov znečisťovania podzemných vôd a vyhľadávanie znečistení podzemnej vody nie je v dnešnej dobe dostatočne dôkladná. Potvrdzujú to také udalosti, ako je prienik znečistenia do Žitného ostrova zo skládky Vrakuňa, či rozsiahle a slabo kontrolované znečistenia na území Bratislavy. Príkladom je masívne znečistenie podzemnej vody zo zóny bývalej rafinérie Apollo, či chemickej továrne Dimitrovka. V oblasti prvého stupňa monitorovania je teda potrebné okamžite zlepšiť systém vyhľadávania a evidovania záťaží (zdrojov znečistenia podzemných vôd).

Ďalším vážnym nedostatkom je príslušná smernica a používané postupy na vyhodnocovanie nebezpečenstva environmentálnych záťaží (zdrojov znečistenia a rozsahu kontaminovaného územia). Použitý legislatívny rámec umožňuje vyhodnotiť a riešiť environmentálne záťaže (zdroje znečistenia) len formálne, bez rešpektovania prírodných zákonov a teda bez zábezpeky želaného cieľa v odstránení environmentálneho a zdravotného rizika. Je potrebné revidovať postupy hodnotenia environmentálnych a zdravotných rizík v Smernici Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 28. 1. 2015 č. 1/2015 – 7 na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia (ďalej len Smernica) tak, aby bola v súlade s RSV. V súčasnosti sú jednotlivé environmentálne záťaže (zdroje znečistenia) riešené prevažne izolovane, bez komplexného prístupu a zohľadnenia celkovej situácie v riešenej oblasti. Prieskumné oblasti záťaží sú len v tesnej blízkosti zdrojov znečistenia a neumožňujú zistiť skutočný rozsah znečistených podzemných vôd a rozsah územia, v ktorom hrozia potenciálne zdravotné riziká. Príkladom je environmentálna záťaž v oblasti starej rafinérie Apollo v Bratislave, kde neexistuje informácia o skutočnom plošnom rozsahu znečistenia podzemných vôd. A to aj napriek tomu, že znečistenie preteká v podzemnej vode cez obytné zóny a postupuje smerom na Žitný ostrov. Do riešení environmentálnych záťaží (zdrojov znečistenia a kontaminovaných území) je potrebné zaviesť komplexnosť a transparentnosť. Cieľom je aj nastavenie účinnej kontroly stavu kontaminácie spôsobenej priemyselným podnikom, ktoré majú logicky vysokú prioritu, kde úlohu zohráva Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Bratislava samotná je jeden plošný zdroj znečisťovania ohrozujúci Žitný ostrov. Tu aj v iných návrhoch spomenieme potrebu vybudovania rozsiahleho, prehľadného a komplexného multi-rezortného informačného systému o stave a využívaní vôd (MRISOV). Súčasťou systému by mala byť komplexná evidencia zdrojov znečisťovania (environmentálnych záťaží) podzemných vôd a ich kvalitatívneho, kvantitatívneho hodnotenia a hodnotenia zdravotných rizík. Systém musí obsahovať funkcie, ktoré umožnia posúdiť vplyv každého zásahu do podzemnej vody. Tento systém by mal byť multi-rezortný a mal by byť nástrojom štátnej správy pri každom povoľovaní činnosti ovplyvňujúcej kvantitu a kvalitu podzemných vôd.

Štát nemá pod dostatočnou kontrolou zásahy do prúdenia podzemnej vody, ktoré môžu sekundárne aktivizovať zdroje znečisťovania, či znižovať dynamické zásoby (využiteľné zdroje) podzemných vôd. Jedná sa o stavebné čerpania podzemnej vody, slabo kontrolované budovanie technológií tepelných čerpadiel, nekontrolované budovanie rozsiahlych podzemných stien, ktoré často v dlhých úsekoch dokonca zabraňujú prúdeniu podzemnej vody. Všetky tieto činnosti je potrebné uvedomele povoľovať alebo zakazovať podľa ich skutočného vplyvu na podzemné vody v súvislostiach existujúceho stavu a to na základe informácií z navrhovaného informačného systému.

Zdrojom podzemnej vody v oblasti Žitného ostrova je rieka Dunaj a vodné dielo na Dunaji. Zdrže vodného diela sa intenzívne zanášajú sedimentmi. Na dne zdrže je vrstva sedimentov, ktorá má na niektorých miestach hrúbku niekoľkých metrov. To je obrovský problém pre kvalitu podzemných vôd, lebo podzemné vody z Dunaja sú napájané cez túto vrstvu sedimentov. Sedimenty obsahujú napr. naviazané ťažké kovy a organické látky v nich výrazne odoberajú kyslík do podzemia presakujúcej vode. Vrstvy sedimentov zároveň upchávajú dno zdrže, čo spôsobuje, že zo zdrže dnes môže do podzemia prúdiť dokonca menej vody, ako tomu bolo pri stave pred vybudovaním vodného diela. Teda upchané vodné dielo výrazne znížilo dynamické zásoby podzemnej vody na Žitnom ostrove. Ak chceme udržať množstvo a kvalitu vody na Žitnom ostrove, je potrebné riešiť nadmernú sedimentáciu v zdrži vodného diela.

V prvom stupni monitorovania je potrebné sledovať všetky dotácie, ktoré napĺňajú podzemné vody. Tie tvoria prítoky z riek, zrážky a pretekanie podzemných vôd medzi jednotlivými geologickými štruktúrami. Zdrojom znečisťovania podzemných vôd je často poľnohospodárska činnosť. Aktuálne zistený prienik atrazínu do podzemnej vody Žitného ostrova dosvedčil, že existujúci stupeň ochrany podzemných vôd nie je v oblasti poľnohospodárskej činnosti dostatočne účinný. Riešením by bolo vykonať mapovanie výskytu všetkých, pre podzemné vody, nebezpečných látok v pôde, využívaných poľnohospodármi. Jedná sa hlavne o pesticídy a dusičnany. Ak sú tieto látky aplikované v nadmerných množstvách, presakujú až do podzemnej vody. V súčasnej dobe neexistuje dostatočný monitoring výskytu týchto látok v pôdnom horizonte a nie je teda možné účinne regulovať činnosť poľnohospodárov tak, aby podzemné vody neboli ich činnosťou ohrozované. Tento stav nemôžu vyriešiť len v súčasnosti najmä formálne stanovené dávky a len administratívne sledovanie množstiev poľnohospodármi používaných látok. Tak ako je tomu v okolitých krajinách, aj u nás je potrebné oživiť výskum a moderné merania prieniku škodlivých látok do podložia, napríklad pomocou lyzimetrov. Poľnohospodári tak získajú informáciu o optimálnom hnojení a chemickom ošetrovaní plodín, ktoré nebude mať negatívny vplyv na kvalitu vôd. Zvlášť v chránených vodohospodárskych oblastiach by riešením bolo podmieniť dotácie poľnohospodárom podmienkou, že nesmú znečisťovať podzemné vody.

Mnohé chránené vodohospodárske oblasti sú v lesných oblastiach. V lesnom hospodárstve sa rovnako používajú chemické látky (aj keď menej intenzívne než v poľnohospodárstve), pričom ich používanie je ďaleko menej regulované.

Zhrnutie navrhovaných riešení v I. stupni ochrany

1.1 Zlepšiť systém vyhľadávania a evidovania záťaží (zdrojov znečistenia). Revidovať postupy vyhodnocovania kontaminačných mrakov a z nich vyplývajúcich environmentálnych a zdravotných rizík. Do riešení zaviezť komplexnosť.
1.2 Vybudovať rozsiahly, prehľadný a komplexný štátny informačný systém znečistenia podzemných vôd, ktorý bude verejne prístupný a prehľadný. Tento systém by mal byť súčasťou štátneho multi-rezortného informačného systému o stave a využívaní vôd (MRISOV)
1.3 Zaviesť do kontroly používania hnojív a pesticídov v chránených vodohospodárskych oblastiach namiesto formálnych povoľovaní množstiev použitých chemikálií moderný systém kontroly.
1.4 Uspôsobiť štátnu správu a vyškoliť na používanie nástroja systému MRISOV, ktorý bude povinne využívaný v procese schvaľovania činnosti ovplyvňujúcej kvantitu a kvalitu podzemných vôd a určovaní priorít pri sanáciách záťaží.

II. Druhý stupeň ochrany: Monitorovanie útvarov podzemnej vody

Zabezpečovanie druhého stupňa ochrany vykonáva Ministerstvo životného prostredia SR.

Pitná voda sa získava z podzemnej vody. Geologické prostredie podzemia je napĺňané vodou z riek a zo zrážok. Voda prúdi pórovitým a puklinovým prostredím podzemia, ako rozsiahla rieka z vyššie položených miest do nižších. Cestou podzemná voda preteká popod rozsiahle osídlené územia, priemyselné oblasti, poľnohospodárske plochy. V niektorých úsekoch prúdenia môže byť podzemná voda znečistená zo zdrojov znečistenia. Je potrebné zabezpečiť, aby podzemná voda pri jej prúdení do vodárenských zdrojov zostala čistá a pitná. Nemožno teda oddeliť ochranu pitnej vody od podzemnej vody, tak ako nemožno deliť vodu v podzemí na podzemnú a pitnú.

V prvom stupni ochrany, ktorý je popísaný vyššie, štát a subjekty s potenciálnymi zdrojmi znečistenia majú za úlohu monitorovať a eliminovať zdroje znečisťovania podzemných vôd. V druhom stupni ochrany má štát povinnosť monitorovať a chrániť kvantitu a kvalitu podzemnej vody v celom útvare podzemnej vody, lebo táto môže prúdiť smerom do oblastí vodárenských zdrojov. Takýmto útvarom je napríklad celý Žitný ostrov. Monitorovanie musí zabezpečiť informácie o kvalite vody v celom vodnom útvare. Na to je potrebná dostatočne hustá monitorovacia sieť vrtov, rešpektujúca smer prúdenia podzemnej vody v útvare ako aj vplyv potenciálnych zdrojov znečisťovania. V prípade Žitného ostrova je existujúca sieť nepostačujúca. Okrem toho, že je nedostatočne hustá, je nedostatočný aj počet analyzovaných parametrov, nakoľko neobsahuje všetky identifikované škodlivé látky, unikajúce zo známych zdrojov znečisťovania. Dôsledkom je napríklad neskoré zistenie atrazínu v pitnej vode v šiestich obciach Žitného ostrova, ale aj existencia rozsiahleho znečistenia chlórovanými uhľovodíkmi, ktoré sa šíria zo skládky Vrakuňa do Žitného ostrova. Znečistenie podzemnej vody chlórovanými uhľovodíkmi na území Žitného ostrova štátna monitorovacia sieť vôbec nezachytila. Bolo zistené len ako vedľajší produkt monitorovania Slovnaftu. Výsledkom sú milióny kubíkov znečistenej vody na Žitnom ostrove a rozsiahle oblasti, v ktorých nebude môcť byť pôvodne pitná podzemná voda čerpaná na pitné účely dlhé desaťročia. Preto je nevyhnutné, aby v oblasti Bratislavy a Žitného ostrova bola vybudovaná účinná monitorovacia sieť.

Údaje z tejto siete treba zahrnúť do navrhovaného štátneho informačného systému (MRISOV). Tieto údaje by mali byť bezplatné pre využívanie súkromnými aj právnickými osobami. Tu by bolo tiež potrebné využiť modelové nástroje na predpoveď prípadných nepriaznivých situácií (únik kontaminácie) a na základe toho navrhnúť optimálne opatrenia na zabránenie znehodnocovania zásob podzemných vôd.

Zhrnutie navrhovaných riešení v II. stupni ochrany

2.1 Vybudovať účinnú monitorovaciu sieť vrtov, v ktorých sa v pravidelných intervaloch budú monitorovať všetky znečisťujúce látky, ktoré môžu prenikať do podzemných vôd.
2.2 Evidovať údaje z tejto siete v navrhovanom štátnom systéme MRISOV, ktoré budú bezplatne využívané súkromnými aj právnickými osobami. Navrhovaný štátny MRISOV musí zahŕňať všetky informácie o činnostiach a javoch majúcich potenciálny vplyv na kvantitu a kvalitu podzemných vôd;
2.3 Používať modelové nástroje tak, aby bola možná skorá predpoveď nepriaznivých situácií pre kvantitu a kvalitu podzemných vôd.

III. Tretí stupeň ochrany: Ochranné pásma vodárenských zdrojov

Zabezpečovanie tretieho stupňa ochrany vykonávajú vodárenské spoločnosti.

Podzemná alebo povrchová voda prúdi do ochranných pásiem vodárenského zdroja. Je to oblasť v okolí studní vodárenského zdroja, v ktorej samotná vodárenská spoločnosť má zákonnú povinnosť monitorovať kvalitu vody. V oblasti ochranných pásiem by mali byť dostatočne a účinne regulované činnosti, ktoré by mohli spôsobiť prienik znečistenia do podzemných alebo povrchových vôd. Zabezpečenie územia ochranného pásma však nedokáže riešiť prípad, kedy zlyhá druhý stupeň ochrany, t.j. znečistená voda doň prúdi z okolia. Vtedy je bez zavinenia vodárenskej spoločnosti, nutné odstavenie vodárenského zdroja. Čiastočným riešením môže byť úprava už vyčerpanej vody zo studní, tak ako sa to stalo v prípade studní zásobujúcich šesť obcí na území Žitného ostrova koncom roka 2017. V takomto prípade je však potrebné zvýšiť náklady na ťažbu pitnej vody a zásoby podzemnej vody ostávajú kontaminované, čo je neprijateľné.

Na predchádzanie takémuto zlyhaniu, by v súčinnosti s monitorovaním podzemných vôd, resp. výsledkom modelov v druhom stupni ochrany (MRISOV), vodárenské spoločnosti mali vypracovať analýzu rizík vodného zdroja, t.j. Plán bezpečnosti pitnej vody (PBPV, alebo Water safety plan). PBPV by mal byť najmenej raz ročne aktualizovaný podľa výsledkov v informačnom systéme a slúžil by najmä na vyhodnocovanie vplyvu podzemnej vody na kvalitu pitnej vody v ochrannom pásme. V závislosti nad vzniknutými rizikami, by vodárenská spoločnosť rozšírila zoznam pravidelne analyzovaných látok, ktoré boli nájdené v sieti monitorovacích vrtov. Toto v súčasnosti vykonávajú dobrovoľne len niektoré vodárenské spoločnosti, keďže táto povinnosť nie je ukotvená v slovenskej legislatíve, na rozdiel od iných štátov (napríklad ČR).

Vodárenské spoločnosti by mali aktívne vstupovať a byť prizývané do rozvojových plánov daného územia, najmä s ohľadom na budovanie potenciálnych zdrojov znečistenia podzemnej vody. Ochranné pásma veľko-zdrojov pitnej vody by mali dostať nový štatút „Významného ochranného pásma“, na zmenu ktorého je potrebný súhlas Hlavného hygienika SR, vedúceho Sekcie vôd na Ministerstve životného prostredia a Správnej rady príslušnej vodárenskej spoločnosti. Dnes sme svedkami tlaku developerov na zmenšovanie plochy ochranných pásiem vodných zdrojov a účelnému limitovaniu objemu zdroja pitnej vody. Tak sa môže stať, že kvôli záujmu jednotlivcov, môže byť v budúcnosti problémový prístup k pitnej vode tisícov občanov.

V prípade, ak si dá občan na vlastné náklady odobrať akreditovanú vzorku svojej pitnej vody a analýzou sa dokáže nevyhovujúca kvalita, vodárenská spoločnosť má povinnosť okamžite odobrať kontrolnú vzorku u spotrebiteľa aj na zdroji (alebo najbližšom hydrante). V prípade, že sa výsledky potvrdia, vykoná vodárenská spoločnosť nápravu a zároveň informuje príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva.

Občania SR majú z ústavy právo na informácie o stave jednotlivých zložiek ŽP a tým aj nárok na informácie o kvalite ich pitnej vody. Tak ako v prípade kvality ovzdušia je potrebné, aby všetky vodárenské spoločnosti uverejňovali na jednom mieste a v prehľadnom formáte výsledky kvality pitnej vody pre jednotlivé obce, ktoré zásobujú. Týmto sa obciam umožní zverejniť aktuálne výsledky na stránkach obecných a miestnych úradov.

Zhrnutie navrhovaných riešení v III. stupni ochrany

3.1 Povinnosť vodárenským spoločnostiam vypracovať Plán bezpečnosti pitnej vody (Water safety plan), ktorý sa bude raz ročne aktualizovať. Plán bude okrem iného slúžiť na vyhodnocovanie vplyvu kvality podzemnej vody na vodu v ochrannom pásme vodného zdroja.
3.2 Umožniť aktívny vstup vodárenských spoločností do rozvojových plánov v ochrannom pásme, najmä s ohľadom na budovanie potenciálnych zdrojov znečistenia podzemnej vody. Ochranné pásma veľko-zdrojov pitnej vody by mali dostať štatút „Významného ochranného pásma“.
3.3 Povinnosť vodárenským spoločnostiam poskytovať všetkým občanom SR pravidelné a úplné informácie o kvalite ich pitnej vody.

IV. Štvrtý stupeň ochrany: Kontrola kvality vody v studni a u spotrebiteľa

Zabezpečovanie štvrtého stupňa ochrany vykonáva Úrad verejného zdravotníctva SR. Ten riadi Regionálne úrady verejného zdravotníctva, ktoré majú za povinnosť kontrolu kvality vody u spotrebiteľa. Regionálny úrad verejného zdravotníctva schvaľuje program monitorovania kvality pitnej vody, ktorý jej predkladá vodárenská spoločnosť. Tento program by mal reflektovať výsledky Plánu bezpečnosti pitnej vody (PBPV), navrhnutom v treťom stupni ochrany. Súčasne by Regionálny úrad verejného zdravotníctva mal aktívne kontrolovať kvalitu vody na všetkých vodných zdrojoch v SR a to minimálne raz ročne vlastným odberom a komplexnou analýzou. V prípade, že laboratórium Regionálneho úradu verejného zdravotníctva by nedisponoval akreditáciou na niektorý z možných kontaminantov, spomenutom v programe monitorovania danej vodárenskej spoločnosti, zabezpečil by analýzu v Národnom referenčnom laboratóriu Výskumného ústavu vodného hospodárstva alebo súkromnom akreditovanom laboratóriu.

Ministerstvo zdravotníctva a Úrad verejného zdravotníctva SR sú spolu-zodpovední za preberanie európskej legislatívy, napr. novej EÚ Smernici o pitnej vode. Mali by taktiež pravidelne upresňovať záväzné limity pre tie kontaminanty, ktoré sa vo vodách nachádzajú a nemajú v platnej slovenskej legislatíve limit. Takými sú napríklad jednotlivé pesticídy alebo ich metabolity. Zvýšeniu limitu Úradom verejného zdravotníctva musí predchádzať analýza zdravotného rizika a táto má byť zverejnená na stránke ÚVZ.

Prostredníctvom hygienického dozoru je garantovaná kvalita pitnej vody, ktorú konzumujú koncoví spotrebitelia. V prípade potvrdeného výskytu zdraviu škodlivých látok na vodovodnom kohútiku v koncentráciách presahujúcich limitné hodnoty, by mal nasledovať okamžitý zákaz konzumácie znečistenej vody a zabezpečenie náhradnej dodávky pitnej vody. V takomto prípade musí tiež nasledovať vyšetrenie zlyhania predchádzajúcich troch stupňov kontroly a vyvodenie zodpovednosti, ktoré v prípade preukázania zanedbania kontroly má byť uzavreté primeranou pokutou.

Tretí stupeň ochrany nerieši ochranu kvality podzemnej vody pre individuálne odbery zo studní, v osobnom vlastníctve občanov. Tu je systém ochrany pitnej vody a zdravia obyvateľov závislý na komplexnom monitorovaní v druhom stupni ochrany, ktorý zabezpečuje štát. Štát má preto povinnosť zverejniť a aktívne poskytovať informácie o kvalite vody v útvare podzemnej vody priamo občanom, prostredníctvom obecných úradov. Štát má povinnosť bezodkladne informovať všetkých občanov (príslušné obce), ktorí využívajú individuálne studne v prípade, že voda v ich okolí nie je vhodná na pitné účely.

Zhrnutie navrhovaných riešení v IV. stupni ochrany

4.1 Aktívne kontrolovať kvalitu pitnej vody na všetkých vodných zdrojoch v SR príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva a to minimálne raz ročne vlastným odberom a komplexnou analýzou.
4.2 Vydávať upresnenia záväzných limitov pitnej vody pre tie kontaminanty, ktoré sa vo vodách nachádzajú a nemajú v platnej slovenskej legislatíve limit. Takými sú napríklad jednotlivé pesticídy alebo ich metabolity.
4.3 Vyšetriť zlyhania predchádzajúcich troch stupňov kontroly v prípade výskytu kontaminovanej pitnej vody na vodovodnom kohútiku z vodného zdroja a zvážiť vyvodenie osobnej zodpovednosti.
4.4 Bezodkladne informovať všetkých občanov (príslušné obce), ktorí využívajú individuálne studne v prípade, že voda v ich okolí nie je vhodná na pitné účely.
Iniciatíva Tu vodu nepi! sa snaží poukázať na problémy so znečistením vôd na Slovensku. Preukázateľná kontaminácia podzemných vôd nebezpečnými látkami, predstavuje riziko pre našu pitnú vodu. Bez pitnej vody nikto z nás nevie existovať. A preto vás žiadame o podporu jej ochrany. Ponúkame tiež možnosť spoločnými silami otestovať vodu, ktorú pijeme. Výsledky analýz zverejníme.
  Pridajte sa

Už nás je 5373

  Prispejte na otestovanie vody

Doteraz ste prispeli  ... €

  Výsledky analýz

Otestovali sme už 6 vodných zdrojov